Sociálne práva - Európska sociálna charta

„Robotníci nemajú čo stratiť, iba ak svoje okovy. A pritom môžu získať celý svet.“
                                                                               Karol Marx

Európska sociálna charta zaručuje ekonomické a sociálne práva občanov tých krajín, ktoré ju podpísali.

Zatiaľ čo Európsky dohovor o ľudských právach zaručuje občianske a politické práva, Európska sociálna charta zaručuje ekonomické a sociálne práva občanov tých krajín, ktoré ju podpísali.
Sociálna charta bola prijatá Radou Európy v roku 1961 a v rokoch 1988, 1991 a 1995 k nej boli prijaté tri protokoly.
Charta a jej protokol z 1988 zaručuje celý rad práv, ktoré môžeme rozdeliť do dvoch kategórií:
1. pracovné podmienky - zákaz nútenej práce, zákaz diskriminácie na pracovisku, zákaz detskej práce do 15 rokov a ochrana mladých pracovníkov od15 do 18 rokov, právo na združovanie v odboroch, princíp rovnakého zaobchádzania s migrujúcimi pracovníkmi atď.
2. sociálna súdržnosť - zahŕňa právo na zdravie, sociálne zabezpečenie, lekársku starostlivosť, práva starších ľudí na ochranu atď.

Nová charta s platnosťou od 1.7.1999 zaručuje rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami, ochranu v prípade prepustenia z práce, dôstojnosť na pracovisku, ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením, právo na bývanie, rozšírené právo na rovnaké zaobchádzanie atď.

Právo na prácu ako jedno z občianskych a ekonomických práv je zaručené v medzinárodných dohovoroch (Všeobecná dekl. ľudských práv, Medzinárodný dohovor o eko., soc. a kult. právach, Soc. charta).
Keď hovoríme o práve na prácu, neznamená to, že štát sa zaväzuje dať prácu každému, kto ju chce. Štát však má povinnosť rozvíjať také ekonomické a sociálne podmienky, v ktorých vznikajú pracovné miesta.
Práca má byť spôsob, ako si zabezpečiť aspoň základné potreby pre život - jedlo, oblečenie, bývanie a vzdelanie.

Zdroj: KOMPAS - Manuál výchovy a vzdelávania mládeže k ľudským právam