Mier a násilie

„Lepší chlieb v čase mieru ako koláč v čase vojny.“
                                               Slovenské príslovie

Je mier ľudským právom ?
Masívne porušovania ľudských práv počas 2. svetovej vojny a povojnová túžba po mieri stáli pri zrode Rady Európy.
Mier nie je len otázkou odzbrojenia, ale aj toho, ako ľudia žijú.

Kultúra ľudských práv je podmienkou dosiahnutia mieru v akejkoľvek krajine sveta. Právo na mier patrí do tretej generácie ľudských práv alebo medzi tzv. práva solidarity.
Organizácia spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru - UNESCO zohráva zásadnú úlohu pri podpore tohto práva.

Koncepcia mieru má významný kultúrny rozmer. V orientálnych kultúrach je mier otázkou vnútorného pokoja (mier v našich srdciach a mysliach), kým v západnom svete je mier chápaný mimo človeka (absencia vojny alebo násilného konfliktu).

Ghándí postavil svoju filozofiu a stratégiu na myšlienke „ahimsa“ - vzdanie sa všetkého škodlivého.
„... Ahimsa doslovne znamená nenásilie. Ale pre mňa to má oveľa vyšší, takmer nekonečný význam. Znamená to, že nesmiete nikoho uraziť, nesmiete v sebe pestovať neprajné myšlienky, dokonca ani v spojení so svojimi nepriateľmi. Ten,  kto sa drží tejto filozofie, nemá nepriateľov.“

Zdroj: KOMPAS - Manuál výchovy a vzdelávania mládeže k ľudským právam